Chlapčenská obriezka

Mužská obřízkaA-kontra č. 2/05 sa venovala ženskej obriezke. Ale i k tej chlapčenskej sa viaže mnoho mýtov a i v tomto prípade si spoločnosť, lekár, či rodič nárokuje právo rozhodovať o tele jedinca.

USA je krajina s najvyššou mierou obriezok chlapcov vykonávaných z iného než náboženského dôvodu. Ešte donedávna bola táto procedúra rutinnou pôrodníckou záležitosťou na každom novorodencovi, a keďže sa verilo, že dieťa do istého veku necíti bolesť, prevádzala sa bez použitia anestetík. Jej tradícia v USA siaha ešte do devätnásteho storočia a zdôvodňovaná bola rôzne. Obriezka mala mať za následok oslabenie senzitivity penisu a brániť tak masturbácii u chlapca. Rovnako sa verilo, že pôsobí ako prevencia alebo pomoc pri liečbe najrôznejších chorôb: epilepsie, syfilisu, astmy, psychických porúch, tuberkulózy, prakticky čohokoľvek.

Americká akadémia pediatrov vydala v roku 1999 prehlásenie, že neexistuje dostatočný dôvod na to, aby bola obriezka naďalej rutinným aktom vykonávaným v nemocniciach na novorodených chlapcoch a preniesla tak právo rozhodnúť o obriezke z nemocníc na rodičov. Obriezka, ako lekársky zákrok, nerieši žiadnu chorobu či zdravotný problém. Po vyše štyridsiatich rokoch výskumu sa zistilo, že i keď obriezka môže pomôcť predísť infekcii močových ciest u chlapcov do jedného roku, čo bol jeden z hlavných dôvodov jej vykonávania, riziko tejto infekcie u neobrezaných chlapcov je aj tak veľmi nízke. Rovnako bol vyvrátený mýtus o tom, že u obrezaných mužov je nižšie riziko nakazenia sa pohlavne prenosnými chorobami, hlavne HIV vírusom. Zdôrazňuje sa, že na to má vplyv predovšetkým sexuálne správanie a nie obriezka. Ďalším z mýtov bolo tvrdenie, že ženy za sexuálnych partnerov preferujú obrezaných mužov. Tento názor bol však podopretý výskumom, ktorý sa uskutočnil v časti USA s najvyšším výskytom obriezok a ktorého sa zúčastnili mladé, z deväťdesiatich ôsmich percent biele ženy - matky, z ktorých veľká väčšina nikdy nemala sexuálnu skúsenosť s neobrezaným mužom.

Posledná tretina dvadsiateho storočia priniesla zmenený pohľad na dieťa. Uznalo sa, že je schopne vnímania (dokonca už pred narodením), že cíti bolesť a má schopnosť uchovávať si bolestnú spomienku. Rituál obriezky sa preto stal objektom kritiky. Výskumy ukázali, že táto skúsenosť má za následok zmeny správania u mnohých obrezaných novorodencov, problémy s kojením, zmeny nálad vyplývajúce zo straty dôvery k matke apod. Mnohí lekári odmietajú tento zákrok naďalej vykonávať, formujú sa rôzne židovské a moslimské iniciatívy odmietajúce obriezku ako religiózny rituál na novorodencoch. Našťastie verejná mienka sa, i keď veľmi pomaly, mení tiež. Názory na obriezku sú spojene s mierou informovanosti, ktorá je stále veľmi nízka. V niektorých štátoch USA klesla miera chlapčenských obriezok na štyridsať percent, čo je však stále, z môjho pohľadu Európanky, veľmi vysoké číslo. Rozhodnutie rodičov pre obriezku často vychádza zo slabej informovanosti, zo zvyku, z obavy pred názorom spoločnosti, rovnako ako z obavy odlišnosti syna od otca. Je zaujímavé, že práve tento psychologicky moment zohráva takú silnú rolu v rozhodovaní sa rodičov. Azda celkom pochopiteľne sa obávajú, aby sa ich dieťa nestalo terčom posmechu medzi kamarátmi len preto, že je iné, alebo toho, či ich syn bude schopný a ochotný pochopiť ich dôvody. Podľa skúseností mnohých rodičov však chlapci, ktorým vysvetlili, prečo nie sú obrezaní, necítili hnev k svojim rodičom, ale skôr ľútosť voči svojim kamarátom, ktorí museli takúto operáciu podstúpiť. 

 
-jt-

Zdroje: Eisenberg, Murkoff, Hathaway. What to expect the first year, New York, 1989           http://www.circumcision.org
a-kontra
texty
ročník
číslo